Bol piatok 1. augusta a konečne nastalo druhé vyvrcholenie činnosti MC 60&70, na ktoré sme sa všetci veľmi tešili. 2. výjazd MC 60&70 pod názvom Poluvsie 2008 alebo Roland weekend, ktorý bol organizovaný pod záštitou tajomníka klubu Rolanda Janovca, sa uskutočnil zo základne vytvorenej v Nitrianskom Pravne ( NP ). Toto malé mestečko začalo od piatku žiť veteránmi a vytvorilo pre MC 60&70 perfektnú základňu pre sobotňajší výjazd.
V doobedňajších hodinách sa pri Bratislave v Dunajskej Lužnej sformovala malá kolóna zložená z Rolového MG, Verdiho Alfy, Puliho Simci, Jurajovho Volva a mojej maličkosti s Mustangom. Cesta do NP sa začala za malej prietrže mračien s ktorej sme sa čoskoro dostali smerom do Lefantoviec, kde sme nemohli nenavštíviť miestnu reštauráciu s perfektnými špecialitami. Po výdatnom obede sme pokračovali cez Partizánske, kde ma potrápil môj koník poruchou tiahla spojkového pedálu. Provizórna oprava nám dopomohla dostať sa až do Nitrianského Rudna. Po perfektnej oprave za ktorú musím poďakovať miestnemu priaznivcovi Mustangov a súčasne podpredsedovi Mustang Clubu Slovakia Marošovi sme pokračovali do NP, kde nás už očakávala ďalšia skupina zložená z Rolanda, Arpyho, Cici a Tomáša s deťmi. Po ubytovaní sme náš smäd zahasili pivkom a následne sme sa presunuli s jeho MG a Arpyho Cortinou do Poluvsia k Rolandovi. Po krátkej návšteve a odovzdaní MG sa naša malá skupinka vrátila do pizzerii v NP, kde sme zažili kultúrny šok z ktorého sa ešte stále spamätávame. Tá cica čo nás tam obsluhovala ( len pre obrazotvornosť počítam že 75 – 80 D ) nás natoľko očarila, že si ani nepamätám ako vlastne tá pizza chutila. Jednoducho povedané, Nitrianské Pravno posadilo latku našej spokojnosti neuveriteľné vysoko.
Sobota ráno priniesla nádherné počasie a doplnenie našich radov o Vilka s maželkou, Borisa s priateľkou, pána Dlhopolčeka s manželkou a dcérou s rodinou a ďalších členov MC 60&70. Prvé kilometre nás opäť zaviedli na zoradisko do Poluvsia, kde nás už očakával Roland z ľudovou muzikou a „maličkým“ občerstvením. Tak sme sa prežrali, že sa nám ani ďalej nechcelo ísť. Príjemná debata účastníkov za účasti starostky p. Gromovej a konzumácia dobrôt pripravených Katkou a zalievaných miestnou žinčicou s červeným melónom vyvolávali otázniky, či sa vôbec z Poluvsia dostaneme ďalej, ale náš predseda Arpy nič neponechal náhode a pred sadnutím do Cortíny ulopoval dva kotúče toaletného papiera s poznámkou sicher je sicher.
Za použitia klaksónov sa kolóna 15-tich veteránov presúva k vodnej nádrži v Nitrianskom Rudne kde sme podaktorí nútený navštíviť miestne sociálne zariadenia a ostaný zase neponechávajú nič na náhodu a udržujú pitný režim. Ako už býva zvykom pri tejto zastávke, kolóna veteránov úplne rozhodí pokludný chod kempu pri tejto vodnej ploche a stiahne k sebe veľkú časť jeho návštevníkov. Mamičky len lietajú po okolí a márne zháňajú svoje malé ale aj dospelé ratolesti k obedu.
Ďalšie kilometre našej kolóny smerovali do neprebádanej horskej oblasti na lesnú komunikáciu Gapeľ – Tužiná. Ide o uzavretú komunikáciu na ktorú musel Roland zabezpečiť špeciálne prejazdové povolenie. Musím konštatovať, že to bol naozaj zážitok. Nádherne kopce Magury preverili pripravenosť našich aut a starej Pragovečke z tridsiatich rokov dali poriadne zabrať, ale zjazd z týchto kopcov bol už iná pesnička. Tužiná nás privítala s maximálnym záujmom miestnych obyvateľov. Opäť sme nezabudli na pitný režim a za hecovania miestnej omladiny gumuj, gumuj opúšťam túto malebnú dedinku smer Chvojnica.
Cesta do tejto dedinky pre nás pripravila nemalé prekvapenie, nakoľko sme zistili, že ideme úplne iným smerom a tak prichádzame trošku oneskorene, čo ale neuberá na dobrej nálade miestnych obyvateľov. Naša hostiteľka Darja pre nás pripravila posilnenie formou gulášu a pre miestnych súťaž o najkrajšie auto. Za zvukov miestnej kapely, podotýkam, že keď sa ladili odpálili taký Pink Floyd, že sme s Pulim nechápali, sme stlačili gulášik a preliali sme ho šťavnatým mokom, aby bol pitný režim dodržaný. Medzi tým miestny moderátor opísal všetky zúčastnené vozidlá a pripravoval vyhlásenie výsledkov súťaže o najkrajšie vozidlo.. Vo Chvojnici sa k nám pridalo aj Kiabove Ferrari 250 gt ktoré malo v našej malej spoločnosti premiéru. Po sčítaní hlasov sa Darja ujala slova vyhlásila výsledky hlasovania. Na treťom mieste sa umiestnili dve vozidlá Austin a Jaguar E vo vlastníctve organizátora celého podujatia Rolka, druhé miesto získal môj Mustang a Bingo získala Pragovka pána Dlhopolčeka. Gratulujem a páni Darji ďakujem za pohostenie a vytvorenie super atmosféry v Chvojnici.
Naša púť týmto malebným krajom pokračovala cez NP, Slovenské Pravno a Ivančinú do Turčianských Teplíc kde sme našich tátošov vystavili v centre na námestí pred hotelom Europa. Ako všade, tak aj tu sa okolo nich zbehlo veľa fanúšikov, ktorí si pri Puliho Simce a Arpyho Cortíne zaspomínali na staré zašlé časy. Aby sa nám nič nestalo, doplnili sme pitný režim, zašli na zmrzlinu a za mrholenia opustili Turčianské Teplice.
Po ceste do NP sme museli hľadať novú trasu nakoľko veľká a nepríjemná havária troch vozidiel uzatvorila nami plánovanú trasu, čo nás nevyviedlo z rovnováhy a pomocou navig. systému sme sa dostali tam kam sme chceli. Nitrianske Pravno nás privítalo tou pravou folklornov náladou. Hornonitrianske Slávností boli rozbehnuté v plnom prúde a naše veterány aj keď zábava z iného súdka prilákali komplet omladinu tohto mestečka.
Záverečné doplnenie tekutín a štartujeme na záverečnú etapu cesty do dvora Katkinej starej mamy, kde sme autá zaparkovali na noc, za čo jej tiež ďakujeme.
Po absolvovaní rýchlej sprchy sa celá skupina presunula do miestnej reštaurácie Bosorka, kde nás očakávali grilované mäsové variácie s vynikajúcim vínkom, pivkom a pre tých odvážnejších aj dvoj kombinácia borovička-žinčica. Steaky vytvorené miestnym kuchárom boli bezkonkurenčné, čo nás utvrdzuje, že Roland sa tento krát zameral na kvalitu jedla a nie obsluhy. Aj keď musím konštatovať, že aj ta obsluha bola výborná. Fantastická porcia steaku všetkých až na predsedu Arpyho perfektne zasýtila, a tak si chlapec objednal ešte porciu huspeniny zavalenej kýbľom cibule. Po zjedení tejto porcie smrdel tak, že na druhý deň museli premaľovať izbu v ktorej spal.
V nedeľu ráno sme sa pomaličky pozbierali na raňajkách a po nich sme sa rozlúčili a vydali každý svojim smerom. Druhý ročník akcie Poluvsie 2008 alebo Roland weekend bol druhým vrcholným podujatím uskutočneným MC 60&70 za čo môžeme poďakovať našemu tajomníkovi mimo bratislavskému Rolandovi a jeho celej rodinke. Rolko tu spomínanú latku našej spokojnosti si posadil naozaj poriadne vysoko. Vôbec ti nazávidím organizáciu toho budúceho ročníka na ktorí sa už teraz začínam tešiť.
Juraj - Cobra
PS: Katka tie kolačike s marmeládkou boli opäť fantastické
VENI VIDI VICI
Zraz Mustang Clubu Slovakia bol stanovený na 19.7.2008 v Autocampingu poblíž obce Nitrianské Rudno. Camping sa nachádza priamo na brehu priehrady v údolí medzi Strážovskými vrchmi, vytvárajúcimi unikátnu siluetu "spiaceho mnícha" a pohorím Magura, len 12 km od kúpeľného mestečka Bojnice s jedinečným Bojnickým zámkom a najväčšou ZOO na Slovensku. Ideálne miesto na podobné akcie.
Ja osobne som sa tešil ako malý chlapec i keď počasie začiatkom týždňa vyzeralo skôr na zimné pneumatiky no nakoniec Clubový Meterólog Joe zapracoval a ani Marošov tobogán nezostal pre najväčších odvážlivcov suchý. Chcel som spraviť svojej rodinke menší výlet a tak sme sa ubytovali deň vopred v Hoteli Normandia priamo pri vode len pár metrov od hlavného stanu Mustang Clubu Slovakia. Hneď po príchode nás privítal Maroš (1. hlavný organizátor a znalec miestných pomerov) zo slovami: Tak teba som tu tak skoro nečakal. Na place už boli postavene štyri kúsky stangov + jeden zgenerálkovaný motor. Okrem nás prvý deň odrazili aj Peťo G. (2. hlavný organizátor) zo štvornohým Rišom, Aleš s priateľkou a Pavel Bartoš a priateľkou. Pokiaľ si priatelia a Českého WRAAM Clubu rozkladali bohato zásobený predajný stánok, my sme sa trošku posilňovali v miestnom výčape a štartovali grill na steaky. Neskôr sme s nádejou veľkého dňa zaľahli spať.
Ráno, hneď po raňajkách, bolo už riadne rušno. Davy ľudí obklopovali zoradené auta. Vtedy som si uvedomil, že spraviť zraz v oblasti navštevovanej dovolenkármi bol výborný nápad. Pomaly sme sa začali schádzať. Joe s rodinkou, chlapci z Martina (pred mesiacom keď doviezli stanga z Holandska tvrdili že na kšeft – dnes sa s nim nevedia rozlúčiť :), Mike s manželkou, nový člen klubu Imrich s priateľkou. Neskôr prišlo aj vedenie Cobra, Vlado DRIF KING Grosch, Juraj (Juro) Vražba, Vojtech Szekeres. Ako posledný člen klubu dorazil Peter (Nemehlo) Čunderlík. Ozdobou zrazu boli aj naši západný susedia Roman (65) a Ruda (67). Samozrejme, že sa zjavili aj chlapci Michal (Jalach) Valach a Mario (Rio) Valjent, Peter (Šumo) Šumichrast, Paťo (Patol) Tančenko, Misho (Maco) Molnár, ktorý síce prišli po vlastných nakoľko majú autá nepojazdné prípadne na ne len čakajú, alebo čakajú len na vodičáky :), ale účasť sa cení. Smolu mal p. Trávniček, ktorý nám chcel prvý krát predstaviť svoju pýchu no v Bánovciach n. Beberavou mu odišlo čerpadlo. Samozrejme, že nesmiem zabudnúť na rodinných príslušníkov, manželky, deti, psov či papagájov no proste všetci boli prítomní. Nakoniec sa napočítalo 23 krásnych vozov zn. Ford Mustang a presne toľko tipoval deň predtým Peťo G. Podporiť prišli aj Tomcat s Camarom, partia na Harley Davidsonoch a mnoho a mnoho ďalších. Ospravedĺňujem sa, ak som na niekoho zabudol.
Program sa začal driftingovou show, keď nám svoje umenie ako prvý ukázal Pavel Bartoš. Prihliadajúcemu davu padli sánky, keď oprel Peťovho stanga o lampu a dal plný plyn. Bol to boj pouličná lampa VS nárazník mustanga. Okrem Pavla sa ujal exzhibíce Vlado G., ktorý deň predtým osedlal za týmto účelom nové pneu. Bola to viac ako paráda, keď uprostred slnečného dňa padla hmla Vladových spálených gum na obec Nitrianske Rudno. Gumy zodral až na drôty a domov došiel len vďaka Cobrovej druhej rezerve. Ja by som to šiel reklamovať. Jeden deň a gumy v prdeli. Neskôr driftéry uvolnili miesto dorastu, ktorý si dnes hovorí Free Style. Tí nám ukázali ako preskakovať Marošovú dodávku na bicykloch. Nabitý program pokračoval barmanskou show a ochutnávkou miestných nápojov (bol som vo svojom živle). Po celý čas sa v kotly varilo štipľavých 100 gulášov pre naše hladné krky. Sprejery medičasom maľovali Cobrového Shelbyho na plot. Po obede pokračoval program spanilou jazdou do Bonjíc. Vedenia kolóny sa ujal Harley Davidson s klaksónom Polície, takže cesta bola stále voľna. Tu sme na cca hodinku pod zámkom odstavili svoje tátoše roztrúsili sa s úmyslom posilnenia v miestných baroch a nechali okoloidúcich hííííkaď od úžasu. Po návrate z jazdy následovala reinkarnácia Elvisa Plesleyho a jeho živé vystúpenie, pri ktorom sa podaktorý riadne odviazali (darmo keď slnko pečie celý deň na hlavu). Pár spoločných fotiek pred výtvorom sprejerov odštartovalo športovú disciplínu, ktorú Slováci radi nazývajú Slovenská hádzaná. Kombinácia pivo, slivovica, Jim Beam, Blantines, nespravila dobre môjmu žalúdku, ale Cobrove 500 gramové steaky dali všetko razom do poriadku. V podvečer, za tmy, sme nastúpili autá pekne do rady a nastalo peklo na Magurskom pohorí. Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú....... Všetci zrazu chceli prezentovať hrmenie výfukov no Maroš nás zotrel svojimi 114 decibelmi osemvalcového bublania sprevádzaného modro-červenými plameňmi. Paťo (Patol) bol pohotový ako vždy, natiahol do laptopu fotky s príjemne prežitého dňa a spustilo sa večerné premietanie. To zakončil film s Mustangom GT 500 KR v hlavnej úlohe Knight Rider (Re-make).
Ráno sme trošku poschôdzovali, rozobrali nedostatky či problémi zrazu, ale aj veci klubových aktivít a rozlúčili sa s prianim skorého dovidenia. Ťažko takto len pár vetami opísať atmosféru zrazu. Kto neprišiel môže len ľutovať a kto prišiel tak bude hodne dlho spomínať, veď aj bolo na čo.
Peter "Gašpo" Gašparovič (chyby opravil Maco)
http://videos.streetfire.net/video/1-meeting-Mustangs-in-1_172830.htm - video
http://videos.streetfire.net/video/1-meeting-Mustangs-in-2_173235.htm . video
http://www.epixel.wz.cz/nitra.rudno2008/ - fotky
Na štart tejto prestížnej akcie sa postavilo 25 posádok vo veteránoch od roku výroby 1928 až po rok 1980. Tým najstarším veteránom z roku 1928 bol Hudson Super Six Cabrio pána Milana Kedroňa a najmladším Ferrari Mondial Qv slovenského zástupcu p.Ing.Viliama Miklíka. Súčasťou každého Trofeo Niké je Tatra Dakarka p.Lopraisa ktorá na štarte nesmela chýbať.
1.Etapa merala 174,9 km a účastníkov zaviedla z Jičínu za sústavného dažďa ktorý preveril pripravenosť jak jednotlivých vozidiel taj aj posádok cez Liberec, Novu Paku, Borovice do Lázni Belohrad kde nás čakalo zopár návštevníkov lázni a malé očerstvenie. Počasie nám naozaj neprialo a tak po krátkom oddychu sa kolóna za dažďu pustila smerom na Hořice kde sme mali možnosť absolvovať legendárny okruh 300 zátačiek Gustva Havla. V Hožicích nás pán starosta Ivan Doležal privítal pohárikom šampanského a tradičnou Hořickou trubičkou. Po obede sme sa voľnou etapou presunuli na zámok Karlova Koruna a ďalej na zámok Hrádek u Nechranic. Oba zámky boli plné nadšencov týchto krásnych kultúrnych pamiatok a naše veterány len spestrili poobedie všetkým návštevníkom. Deň sme zakončili v zoologickej záhrade Dvur Králové nad Labem kde sme po príjemnom večery absolvovali aj nočné safari.
Nasledujúci deň nas čakala 2.etapa ktorá merala 142,9 km a začala za krásneho počasia prejazdom trasou nočného safari. Bolo úžasné sledovať tieto voľne žijúce zvieratá z maličkého roadstru. Pri pohľade na dvojmetrové rohy niektorých kopitnikov stojace len zopár metrov od mojej Cobry som ocenil, že burácanie môjho motora môže v niektorých prípadoch pôsobiť aj odstrašujúco. Ďalšia voľná etapa nás zaviedla do nádherneho kraja Adršpašsko-teplických skal na ktoré sme bohužiaľ mali málo času a teda vychutnali sme si ich iba z rýchliku. Naša cesta pokračovala do Broumova kde nás privítala starostka mesta JUDr. Libuše Ručková a následne sme mali možnosť spraviť prehliadku Benediktinského kláštora. Po prehliadke sa celá kolóna vozidiel presúva do státneho Zámku Ratibořice. Po prehliadke sa opäť celá kolóna v sprievode Karla Lopraisa s Dakarkou presúva okolo vodnej nádrže Rozkoš k zámku Nové Město nad Metují kde máme opäť možnosť poriadne si prezrieť celý zámok. Záverečná časť druhej etapy nás zavedla na námestie cieľového mesta Náchod kde sme privýtany starostom a davom priaznivcov historických vozidiel. Slávnostný večer sme strávili v miestnom Pivovare – Primátor kde sme mali možnosť pozrieť si výrobu piva a samozrejme vykonať degustáciu jednotlivých značiek.
Ranneho štartu tretej etapy ktorá merala 174,5 km sa ujal starosta mesta Ing.Oldŕich Štvrtečka. Ďalšia voľná etapa vedená prostredím Orlických Hôr narobila viacerým posádkam značné navigačné problémy a tak sa skupina veteránov stretáva až na zoradisku pred Rychnovom nad Kňežnou. Pre návštevníkov Orlických hôr to musel biť nádherný pohľad vidieť veterány brázdiace tieto úzke cestičky všetkými smermi. Samozrejme aj naša mala skupinka skladajúca sa z dvoch aut blúdila týmto malebným krajom až nás itinerár zaviedol namiesto na zoradisko priamo do stredu diania pred zámok kde nás opäť čakal starosta a priaznivci historických vozidiel. Je pravda, že zbytok kolony dorazil asi po dvadsiatich minútach, ale atmosféra bola natoľko úžasná, že to nikomu nevadilo. Po prehliadke zámockej obrazarny nasadáme do aut a pokračujeme na ďalší zámok Častovice kde nás čaká občerstvenie a prehliadka týmto nádherným zámkom. Potom sa celá kolóna v čele s Karlom Lopraizom presúva na Pevnosť Josefov kde sme za zvukov sálv z historických zbraní privýtany starostom mesta Jaroměř p. Ing.Jiřim Klepsou. Prehliadka priestorov tejto pevnosti končí v časti kde je pre nás pripravený obed, ktorý prichádza v praví čas. Záver tretej etapy je smerovaný cez obec Dobrušce, Třebechovice na Orlem a prehliadkou miestneho betlehemu do Hradca Králové. Ciel tohto nádherného podujatia je situovaný do sídla krajského úradu Královohradockého Kraja – Regiocentrum Nový pivovar. Rovnako ako aj v ostatných miestach nás výtaju nadšený návštevníci a predstavitelia tohto krajského mesta. Záverečný gala večer s odovzdávaním cien jednotlivým posádkam bol už len tou pomyselnou čerešničkou na tak perfektnej torte akou toto Trofeo Niké Bohémia – Královohradecký kraj bolo.
S pozdravom
Juraj Petráš
