Bol piatok 1. augusta a konečne nastalo druhé vyvrcholenie činnosti MC 60&70,  na ktoré sme sa všetci veľmi tešili.  2. výjazd MC 60&70 pod názvom Poluvsie 2008 alebo Roland weekend, ktorý bol organizovaný pod záštitou tajomníka klubu Rolanda Janovca, sa uskutočnil zo základne vytvorenej v Nitrianskom Pravne ( NP ). Toto malé mestečko začalo od piatku žiť veteránmi a vytvorilo pre MC 60&70 perfektnú základňu pre sobotňajší výjazd.

V doobedňajších hodinách sa pri Bratislave v Dunajskej Lužnej sformovala malá kolóna zložená z Rolového MG, Verdiho Alfy, Puliho Simci, Jurajovho Volva a mojej maličkosti s Mustangom. Cesta do NP sa začala za malej prietrže mračien s ktorej sme sa čoskoro dostali smerom do Lefantoviec, kde sme nemohli nenavštíviť miestnu reštauráciu s perfektnými špecialitami. Po výdatnom obede sme pokračovali cez Partizánske, kde ma potrápil môj koník poruchou tiahla spojkového pedálu. Provizórna oprava nám dopomohla dostať sa až do Nitrianského Rudna. Po perfektnej oprave za ktorú musím poďakovať miestnemu priaznivcovi Mustangov a súčasne podpredsedovi Mustang Clubu Slovakia Marošovi sme pokračovali do NP, kde nás už očakávala ďalšia skupina zložená z Rolanda, Arpyho, Cici a Tomáša s deťmi. Po ubytovaní sme náš smäd zahasili pivkom a následne sme sa presunuli s jeho MG a Arpyho Cortinou do Poluvsia k Rolandovi. Po krátkej návšteve a odovzdaní MG sa naša malá skupinka vrátila do pizzerii v NP, kde sme zažili kultúrny šok z ktorého sa ešte stále spamätávame. Tá cica čo nás tam obsluhovala ( len pre obrazotvornosť počítam že 75 – 80 D ) nás natoľko očarila, že si ani nepamätám ako vlastne tá pizza chutila. Jednoducho povedané, Nitrianské Pravno posadilo latku našej spokojnosti neuveriteľné vysoko.

Sobota ráno priniesla nádherné počasie a doplnenie našich radov o Vilka s maželkou, Borisa s priateľkou, pána Dlhopolčeka s manželkou a dcérou s rodinou a ďalších členov MC 60&70. Prvé kilometre nás opäť zaviedli na zoradisko do Poluvsia, kde nás už očakával Roland z ľudovou muzikou a „maličkým“ občerstvením. Tak sme sa prežrali, že sa nám ani ďalej nechcelo ísť. Príjemná debata účastníkov za účasti starostky p. Gromovej a konzumácia dobrôt pripravených Katkou a zalievaných miestnou žinčicou s červeným melónom vyvolávali otázniky, či sa vôbec z Poluvsia dostaneme ďalej, ale náš predseda Arpy nič neponechal náhode a pred sadnutím do Cortíny ulopoval dva kotúče toaletného papiera s poznámkou sicher je sicher.

Za použitia klaksónov sa kolóna 15-tich veteránov presúva k vodnej nádrži v Nitrianskom Rudne kde sme podaktorí nútený navštíviť miestne sociálne zariadenia a ostaný zase neponechávajú nič na náhodu a udržujú pitný režim. Ako už býva zvykom pri tejto zastávke, kolóna veteránov úplne rozhodí pokludný chod kempu pri tejto vodnej ploche a stiahne k sebe veľkú časť jeho návštevníkov. Mamičky len lietajú po okolí a márne zháňajú svoje malé ale aj dospelé ratolesti k obedu.

Ďalšie kilometre našej kolóny smerovali do neprebádanej horskej oblasti na lesnú komunikáciu Gapeľ – Tužiná. Ide o uzavretú komunikáciu na ktorú musel Roland zabezpečiť špeciálne prejazdové povolenie. Musím konštatovať, že to bol naozaj zážitok. Nádherne kopce Magury preverili pripravenosť našich aut a starej Pragovečke z tridsiatich rokov dali poriadne zabrať, ale zjazd z týchto kopcov bol už iná pesnička. Tužiná nás privítala s maximálnym záujmom miestnych obyvateľov. Opäť sme nezabudli na pitný režim a za hecovania miestnej omladiny gumuj, gumuj opúšťam túto malebnú dedinku smer Chvojnica.

Cesta do tejto dedinky pre nás pripravila nemalé prekvapenie, nakoľko sme zistili, že ideme úplne iným smerom a tak prichádzame trošku oneskorene, čo ale neuberá na dobrej nálade miestnych obyvateľov. Naša hostiteľka Darja pre nás pripravila posilnenie formou gulášu a pre miestnych súťaž o najkrajšie auto. Za zvukov miestnej kapely, podotýkam, že keď sa ladili odpálili taký Pink Floyd, že sme s Pulim nechápali, sme stlačili gulášik a preliali sme ho šťavnatým mokom, aby bol pitný režim dodržaný. Medzi tým miestny moderátor opísal všetky zúčastnené vozidlá a pripravoval vyhlásenie výsledkov súťaže o najkrajšie vozidlo.. Vo Chvojnici sa k nám pridalo aj Kiabove Ferrari 250 gt ktoré malo v našej malej spoločnosti premiéru.  Po sčítaní hlasov sa Darja ujala slova vyhlásila výsledky hlasovania. Na treťom mieste sa umiestnili dve vozidlá Austin a Jaguar E vo vlastníctve organizátora celého podujatia Rolka, druhé miesto získal môj Mustang a Bingo získala Pragovka pána Dlhopolčeka. Gratulujem a páni Darji ďakujem za pohostenie a vytvorenie super atmosféry v Chvojnici.

Naša púť týmto malebným krajom pokračovala cez NP, Slovenské Pravno a Ivančinú do Turčianských Teplíc kde sme našich tátošov vystavili v centre na námestí pred hotelom Europa. Ako všade, tak aj tu sa okolo nich zbehlo veľa fanúšikov, ktorí si pri Puliho Simce a Arpyho Cortíne zaspomínali na staré zašlé časy. Aby sa nám nič nestalo, doplnili sme pitný režim, zašli na zmrzlinu a za mrholenia opustili Turčianské Teplice.

Po ceste do NP sme museli hľadať novú trasu nakoľko veľká a nepríjemná havária troch vozidiel uzatvorila nami plánovanú trasu, čo nás nevyviedlo z rovnováhy a pomocou navig. systému sme sa dostali tam kam sme chceli. Nitrianske Pravno nás privítalo tou pravou folklornov náladou. Hornonitrianske Slávností boli rozbehnuté v plnom prúde a naše veterány aj keď zábava z iného súdka prilákali komplet omladinu tohto mestečka.

Záverečné doplnenie tekutín a štartujeme na záverečnú etapu cesty do dvora Katkinej starej mamy, kde sme autá zaparkovali na noc, za čo jej tiež ďakujeme.

Po absolvovaní rýchlej sprchy sa celá skupina presunula do miestnej reštaurácie Bosorka, kde nás očakávali grilované mäsové variácie s vynikajúcim vínkom, pivkom a pre tých odvážnejších aj dvoj kombinácia borovička-žinčica. Steaky vytvorené miestnym kuchárom boli bezkonkurenčné, čo nás utvrdzuje, že Roland sa tento krát zameral na kvalitu jedla a nie obsluhy. Aj keď musím konštatovať, že aj ta obsluha bola výborná. Fantastická porcia steaku všetkých až na predsedu Arpyho perfektne zasýtila, a tak si chlapec objednal ešte porciu huspeniny zavalenej kýbľom cibule. Po zjedení tejto porcie smrdel tak, že na druhý deň museli premaľovať izbu v ktorej spal.

V nedeľu ráno sme sa pomaličky pozbierali na raňajkách a po nich sme sa rozlúčili a vydali každý svojim smerom. Druhý ročník akcie Poluvsie 2008 alebo Roland weekend bol druhým vrcholným podujatím uskutočneným MC 60&70 za čo môžeme poďakovať našemu tajomníkovi mimo bratislavskému Rolandovi a jeho celej rodinke. Rolko tu spomínanú latku našej spokojnosti si posadil naozaj poriadne vysoko. Vôbec ti nazávidím organizáciu toho budúceho ročníka na ktorí sa už teraz začínam tešiť.

Juraj - Cobra

PS: Katka tie kolačike s marmeládkou boli opäť fantastické